Kultúrny život v obci

Kultúrny život bol aj v tomto období, podobne ako za I. ČSR, spočiatku závislý na škole. Učitelia so žiakmi nacvičovali kultúrne programy pre všetky oficiálne príležitosti. V tomto období to boli spravidla začiatok školského roka, 28.X. výročie Republiky, 7.XI. VOSR, 25.11. výročie februára 1948, MDŽ, 1. máj, 9. máj, deň detí -- MDD a záver školského roku. Aj organizovanie ďalšej osvetovej činnosti spočívalo na učiteľoch. Usporadúvali kurzy varenia, šitia, prednášky, viedli pestovateľské krúžky, raz týždenne sa v škole premietali aj filmy pre verejnosť. Učitelia založili a viedli ochotnícky divadelný súbor v šesťdesiatych rokoch, verejnú knižnicu, tanečnospevácky súbor Užan, pracovali v komisii pre kultúrnovýchovnú činnosť. Po dokončení kultúrneho domu sa časť osvetovej činnosti postupne presunula do jeho priestorov. Preniesli tam knižnicu, ktorá zanikla vr. 1991, od r. 1977 tu premietali dvakrát týždenne celovečerné filmy, 24.11.1982 bolo zriadené miestne kultúrne stredisko s vedúcou Agátou Balážovou. V nasledujúcom desaťročí je kultúrny život, napriek silnej, stále rastúcej "konkurencii" televízie, mimoriadne bohatý. Obec začínajú navštevovať aj profesionálne súbory, ale základom ostáva stále činnosť MKS až do roku 1991, kedy stredisko svoju činnosť ukončilo. Kultúrne aktivity v nasledujúcom období postupne na seba prevzali cirkvi, obecný úrad a agilní jednotlivci Mladí kňazi spravujúci rím. kat. a gr. kat. farnosti sa snažia vytvoriť podmienky pre úspešnú výchovnú činnosť a zmysluplné využívanie voľného času mladých, ale nezabúdajú ani na staršiu generáciu, Rozvíja sa cirkevný spev, organizujú stretnutia veriacich, najmä pri významných cirkevných sviatkoch, zájazdy na pamätné miesta doma, ale aj v zahraničí. Zásluhou obecného úradu obec občas navštívia známe hudobné alebo folklórne skupiny. Na spoločenské a kultúrne udalosti sú zamerané niektoré relácie miestneho rozhlasu. Z iniciatívy predstaviteľov obce sa upevňuje občianske povedomie vzájomnej Jednoty a spolupatričnosti. Vytvárajú sa nové tradície stretávania Lekárovčanov späté so symbolmi vlastnej minulosti, akými sú pomník alebo erb. Nemožno nepripomenúť, že na spoločenskom živote obce sa naďalej v značnej miere podieľa škola a dokonca aj naši najmenší, škôlkári. Pod vedením učiteľov s radosťou vystupujú pred očami verejnosti najmä pri takých milých príležitostiach, ako Deň matiek a Vianoce. Ku kultúrnemu životu obce patria aj aktivity zrodené zo spontánnej činorodej snahy obyvateľov. V polovici deväťdesiatych rokov to bolo napr. založenia Klubu priateľov školy alebo činnosť miestnej organizácie SČK. Maľovanie kraslíc, výstavky ručných prác, čajové posedenia, zájazdy, priateľské stretnutia sú neformálnymi prejavmi vyspelosti Lekárovčanov a treba veriť, že neustanú ani v budúcnosti.