Povojnové obdobie

Keďže počas maďarskej okupácie Lekárovce patrili k okresu Užhorod, automaticky boli považované za súčasť Podkarpatskej Rusi. Obec doplácala na to, že za ČSR nebola, ako sme už spomínali, pevne vytýčená východná hranica Slovenska. Dočasnou hranicou boli Lekárovce ponechané v okrese Užhorod, ale pravá strana bola aj od tohoto okresného sídla úplne odrezaná, lebo cez Pinkovce sa tamuž občania nedostali a cez Uh sa mohli prepraviť len na malých člnkoch. V obci bol vytvorený obecný výbor pod názvom "národný komitét", do školy sa zaviedlo vyučovanie ukrajinčiny. Občania sa od prvých dní domáhali pripojenia k Slovensku. Podpisovali petície, obec navštívilo niekoľko komisií, ktoré na tvári miesta konštatovali problémy so spojením a zásobovaním, rozhodnutie však ponechávali na vyššie miesta. 29. júna 1945 bola podpísaná zmluva medzi ČSR a ZSSR o pripojení Podkarpatska k Sovietskemu zväzu. V podstate sa pôvodná administratívna hranica stala štátnou. Dňa 6. januára ju ratifikoval parlament. Občania našej obce však neustali vo svojom úsilí. V rámci opčných možností si všetci podali žiadosť o návrat na Slovensko. Napokon im snaha vyšla. Medzivládnou výmenou za územie, na ktorom spája železnica Užhorod s Čopom, sa už nie formou zmlúv, ale diplomatických nót, uskutočnila úprava hraníc v chotári Lekároviec a tie boli opäť pripojené k Československu. (Enc.Slov a i.). Odo dňa oslobodenia uplynul 1 rok a necelých 5 mesiacov. Dňom 2.IV.1946 sa Lekárovce znova stali súčasťou Československa.

Obdobie obnovy a rozvoja obce po roku 1948

Nasledujúce desaťročia sú poznamenané tvrdou prácou, mnohými názorovými zápasmi, ale aj nesporným rozvojom obce. V prvých povojnových rokoch sa obec spamätávala z utrpeného poškodenia. Mnohí občania využili finančnú, tzv. vojnovú pomoc na rekonštrukciu a modernizáciu svojich domov. Pomaly zanikal starosvetský ráz dediny, podoba ktorej žije už iba v spomienkach pamätníkov. Už dávno nestojí kováčska vyhňa, v ktorej obecný kováč podkúval občanom kone, naťahoval ráfy na kolesá ťažkých dedinských vozov a ostril lemeše pluhov, už dávno sú vyrovnané krivolaké ploty dvorov a niekdajšie najbohatšie domy Ackermanovcov či Rothovcov už nemožno ani porovnať s modernými domami väčšiny dnešných obyvateľov. Neprišlo to odrazu a samo od seba.

V januári 1951, po otvorení nového mosta postupne boli rekonštruované cesty. Zaviedlo sa autobusové spojenie. Od roku 1960 bola obec množstvom autobusových liniek spojená s V. Kapušanami, Sobrancami a Michalovcami. V roku 1952 bol v obci postavený obilný sklad pre obce Bajany, Pinkovce, Bežovce a Záhor. Postupne bol ako poľnohospodársky nákupný a zásobovací závod dobudovaný na rozsiahly areál so sušičkami, čističkami, miešačkami a uskladňovacími priestormi pozberového obilia. V máji 1959 bola ukončená elektrifikácia obce. V nasledujúcom roku otvorený poštový úrad. V rokoch 1959-61 bol otvorený obchodný dom Jednota. Prebiehala výstavba hospodárskeho dvora JRD, kde sa s výstavbou pokračovalo aj v ďalších rokoch napr. administratívnou budovou r. 1966, tabakovou sušiarňou, granulačnou linkou vr. 1981, vodným rezervoárom v r. 1984 a i. V roku 1965 začal vysielať miestny rozhlas.

V rokoch 1967 - 1972 si občania v rámci svojpomocnej akcie postavili kultúrny dom. V rokoch 1968 - 1971 novú modernú budovu základnej školy, v roku 1986 materskej školy. V rokoch 1967, 1984 bola štyrikrát rekonštruovaná elektrická sieť a verejné osvetlenie, obec postavila nové a viackrát rekonštruovala cesty, chodníky, v r. 1973 bola postavená ďalšia predajňa potravín, v r. 1967 dokončená regulácia Uhu na ľavom brehu, v r. 1979 začala regulácia na strane k Pinkovciam. V osemdesiatych rokoch bola ľavobrežná úprava Uhu zosilnená. Len vr. 1987 sa na týchto prácach preinvestovalo 10,5 milióna Kčs. V rokoch 1980 - 81 začali na viacerých miestach chotára s melioračnými prácami. V r. 1967 začala výstavba vodárne.

V roku 1970 začala rekonštrukcia mosta. V roku 1975 bol dokončený v južnej časti obce vodovod, rozširovala sa kapacita čerpacej stanice, v roku 1989 zavedený vodovod v severnej časti obce. Občania pritom z roka na rok venovali väčšiu pozornosť aj estetickému vzhľadu obce. V roku 1954 bola zriadená komisia pre zveľaďovanie obce, ktorá už v tom čase iniciovala niekoľko prospešných opatrení, napr. výsadbu 180 ovocných stromkov ešte v tom istom roku. Práce na skrášľovaní obce pokračovali a dodnes pokračujú každoročne. Po povodni boli v r. 1992 znova vyasfaltované cesty, chodníky. Významnou stavbou bola r. 1997 ukončená moderná päťbytová jednotka. V tom istom roku boli ukončené práce na požiarnej zbrojnici. Dňa 18. augusta bola uskutočnená kolaudácia vonkajšieho prívodu plynovodu a v roku 1996 dokončená plynofikácia obce. V roku 1997 občania dokončili výstavbu dôstojného domu smútku. (Obecná kronika, Školská kronika).

Tento stručný výpočet aktivít rozvoja obce by však nebol úplný, bez toho, aby sme nespomenuli individuálnu bytovú výstavbu. V roku 1969 došlo v tomto smere k významnej udalosti. Na žiadosť MNV, vychádzajúcu z podnetu občanov, ONV Michalovce povolil rozšírenie jej intravilánu uvoľnením časti poľnohospodárskej pôdy pre bytovú výstavbu, vďaka čomu sa obec rozrástla aj do šírky. V roku 1980 stálo v obci 383 domov, z toho až 125 postavených v rokoch 1961 -70. Z toho 96 bolo päť a viacizbových, 90 štvorizbových a 100, najmä z prvej fázy povojnovej výstavby, trojizbových. V roku 1984 každá domácnosť vlastnila v obci rodinný dom vybavený všetkými potrebnými elektro­spotrebičmi. Každá tretia domácnosť už vtedy vlastnila auto a tridsať domácností súkromný traktor (Obecná kronika). Podľa posledného sčítania, ako sme už spomenuli, stojí v obci 377 domov.

Významnú úlohu pri hospodárskom rozvoji obce zohrali dve skutočnosti. V súvislosti s povojnovou industrializáciou Slovenska nastal nebývalý dopyt po pracovných silách. Už v päťdesiatych rokoch začínajú muži odchádzať za prácou, najprv v stavebníctve, neskôr v priemysle. Najviac ľudí pracovalo v Michalovciach, vo Vojanoch, v Košiciach, ale mnohí nejaký čas aj v Čechách. Viacerí pritom obec opustili natrvalo a založili si rodiny v mestách. Pravidelný prísun finančných prostriedkov do rodín, z ktorých každá mala aj doma hospodárske zázemie, umožnil zvyšovanie životnej úrovne, ktoré sa už koncom sedemdesiatych rokov prejavovalo až v akejsi súťaživosti - kto bude mať krajší dom, záhradu, fóliovník, auto atď.