Reformovaná cirkev

V určitých historických obdobiach sa na dejinnom vývoji obce výrazne podieľali aj veriaci protestantských cirkví. Koncom 16 a v 17. storočí aj v Užskej župe sa v dôsledku reformácie mnohé katolícke farnosti menili na protestantské. Tunajší veriaci boli v tom čase filiálkou materskej kalvínskej cirkvi v Tarnovci (Ukrajina), neskôr bližších Pinkoviec. Tamojšiu farnosť od roku 1790 do začiatku 20. storočia spravovalo štrnásť kňazov v poradí: Štefan Kolos, Štefan Szabo, Andrej Poócs, Andrej Markuš, Štefan Horváth, Juraj Arvai, Daniel Diós, Andrej Rásky, Juraj Čury, Štefan Szilágyi, Ján Boldižar, Ján Komáromi, Benjamín Kečkemety a Elek Móre.

V roku 1798 sa k reformovanej cirkvi v Lekárovciach hlásilo 112, v roku 1828 124, v roku 1856 51, roku 1877 87 obyvateľov. Schematizmus z roku 1901 uvádza už iba 24 obyvateľov na pravom a 6 na ľavom brehu ako veriacich reformovanej kalvínskej cirkvi, ale počet zrejme nie je správny, lebo už údaj z roku 1904 (Pamätná kniha 1904) udáva v obci 64 kalvínov (žiadneho veriaceho evanjelickej cirkvi augsb. vyznania), schematizmus z roku 1913 prináša údaj o 65 kalvínoch na pravom, 7 na ľavom brehu obce, t.j. 72 veriacich, podľa niektorých údajov v r. 1927 v obci žilo okolo 100 obyvateľov reformovanej kalvínskej cirkvi (Haraszy, K. 1931).

Deti navštevovali cirkevnú školu ref. cirkvi v Pinkovciach, postavenú na mieste staršej budovy z konca 18. storočia, pre ktorú darovala pozemok tamojšia rodina Horvátova. Na tejto staršej škole postupne vyučovali Imrich Fúlep, Jozef Čomár a Andrej Kočíš. Novšiu budovu postavili v roku 1872. Na tejto znova vyučoval Jozef Čomár až do svojho odchodu na dôchodok, po ňom až do uzavretia školy pre schátralosť budovy v roku 1920 Andrej Móre. Opustená budova chátrala ďalej, lebo veriaci, najmä lekárovskí nemali o jej opravu záujem. Cirkev sa preto rozhodla predať budovu školy aj s bytom učiteľa na dražbe. V roku 1993 sa k evanjelickej cirkvi augsb. vyznania prihlásilo 15, k reformovanej kresťanskej cirkvi 10 Lekárovčanov.

Na tomto mieste treba spomenúť aj skutočnosť, že v Lekárovciach sa narodil Karol Haraszy, autor významného diela pre poznanie dejín reformovanej cirkvi v Užskej župe, od roku 1927 kazateľ v Paline (Haraszy, K 1931). Ďalším verejným činiteľom, ktorý sa narodil v Lekárovciach, bol Štefan Štunda (8. IX. 1891 - apríl 1945). Syn roľníckych rodičov vyštudoval kalvínsku teológiu na seminári v Blatnom Potoku, ktorý neskôr, po absolvovaní štúdia na univerzite v Bazileji, aj sám riadil. Začas bol tiež tajomníkom kalvínskeho biskupa I. Révesza v Košiciach. Po vzniku Československa sa stal hlavným odborovým radcom ministerstva školstva. Zároveň redigoval (1927 - 1935) týždenník Čsl. agrárnej strany pre maďarské obyvateľstvo, v roku 1940 redigoval Slovenské kalvínske hlasy. Od r. 1940 prednášal na ev. a.v. teologickej fakulte v Bratislave. Bol členom výkonného výboru Republikánskej strany poľnohôsp. a predsedom Krajinskej odborovej jednoty republikánskych zamestnancov na Slovensku. Ako odporca ľudáckeho režimu sa zapojil do občianskeho odboja. Vo februári 1945 ho zatkli a odvliekli do koncentračného tábora Mauthausen, kde zahynul. Širšie sa o ňom zmieňuje Slovenský biografický slovník V. (Bratislava 1992).