Miestne školy

Miestne školy zohrali v 20. storočí dôležitú úlohu nielen pri šírení osvety, ale aj v spoločenskom a politickom živote obce. Už k roku 1786 je doložená existencia školy na ľavom brehu, kde vtedy vyučoval jeden učiteľ (Databanka ZM). Z roku 1904 sa zachovalo meno učiteľa tejto školy, ktorým bol Pavol Bartha. Učil 33 chlapcov a 22 dievčat (Pam. kniha 1904).

Na pravom brehu je doložená škola v 19. storočí. Stála na mieste neskoršej hospodárskej budovy "novej" školy z roku 1892. Tu účinkovali učitelia M. Roškovič, Ján Forint, Ján Okaľ, Juraj Mátala, Július Ščiavnický. Počas jeho pôsobenia budova starej školy spadla, preto postavili spomínanú novšiu v roku 1892. Do vzniku ČSR tu pôsobili ešte učitelia Július Krafčík, M. Choma a Andrej Marko. V rokoch 1918 -1920 bola neobsadená, potom tu krátko pôsobil Ján Belas, v rokoch 1921 - 23 učiteľka Honoraniová, po nej do roku 1925 František Petrovský. V šk. roku 1924/5 nastúpil štátny učiteľ Jozef Rusinko, ktorý pôsobil ako učiteľ a správca školy v Lekárovciach až do šk. roku 1966/67.

Zanechal po sebe vynikajúco vedenú školskú kroniku, odrážajúcu nielen život samotnej školy, ale aj mnohé aspekty spoločenského života v obci. Okrem iného sa v nej zachovali dokumentárne fotografie už z roku 1926, umožňujúce nahliadnuť do prostredia. Učilo sa v spoločnej triede, chlapci už v "mestských" kabátikoch, ale doma šitých nohaviciach, dievčatká ešte v krojoch. Deti sa zo záľubou venovali aj ručným prácam a cvičeniu. Cvičilo sa na školskom dvore s vahadlovou studňou, ale so zápalom.

Spočiatku bola dochádzka slabá. Rodičia ešte pod vplyvom starších uhorských škôl nepovažovali vzdelanie za potrebné. Ale už v roku 1922/3 sa dochádzka zlepšila aj za cenu toho, že mnohí rodičia postihnutí pokutami za absencie svojich detí v škole, spájali túto skutočnosť s osobou učiteľa a roky mu to nevedeli odpustiť. Časom však pochopili výhody vzdelania v nových spoločenských podmienkach, k čomu dopomohli aj mimoškolské aktivity. Napr. už v r. 1926/7 začína pri škole pracovať skupina detí v Doraste Čsl. červeného kríža. Títo horlivo šíria aj medzi dospelými zdravotnícku osvetu, hygienické návyky, cvičenie v prírode, slnenie, kúpanie na Uhu, pomáhajú pri ošetrovaní nemocných spolužiakov, pod vedením učiteľa organizujú malé, ale milé slávnosti s účasťou verejnosti, čím si postupne získavajú uznanie. Pri škole už od r. 1928 pracoval aj čitateľský krúžok, prostredníctvom ktorého sa dostáva čítanie krásnej literatúry aj do domácností. Cez školu sa udomácňujú v obci aj celoštátne oslavy spojené so slávnostnými príhovormi učiteľov, cirkevných predstaviteľov i predstaviteľov obce, spájané s kultúrnym programom, lampiónovými sprievodmi, so spevom národných piesní a podobne. Oslavy a vystúpenia sa konajú striedavo v ľavej i pravej časti obce, čo prispieva k upevneniu vedomia jednoty.

V roku 1932 došlo k zrušeniu cirkevných škôl, čím sa rím.kat. škola na ľavom brehu a gr.kat. na pravom brehu fakticky spojili v štátnej škole. V roku 1932/3 na škole pod vedením správcu J. Rusinka vyučovali v oboch budovách štyria učitelia spolu 306 žiakov. V roku 1935/6 bola na škole zriadená dvojtriedna tzv. ruská pobočka, ktorú navštevovalo do konca ČSR 70 - 50 žiakov. Slovenskú päťtriednu okolo 250 žiakov. Popri oslavách, pri ktorých sa školy verejnými vystúpeniami prezentovali na verejnosti, veľký ohlas medzi obyvateľmi si získali aj ochotnícke divadelné hry, v ktorých vystupovali žiaci, učitelia i bývalí žiaci, už v dorasteneckom veku. Oslavy sa konali pri príležitosti výročí T.G. Masaryka, M.R. Štefánika, vzniku republiky, neskôr narodenín E. Beneša, organizovali sa dni detí, majálesy, v rámci Čsl. ČK slávnosti mieru a pod. Z divadelných hier si možno ešte najstarší pamätníci spomínajú na predstavenia O chudobnom Ondrejovi (1934), Cisárstvo ako republika, Príde Sv. Mikuláš, Proti Šarkanovi za slobodu, Ježiško na každého pamätá a iné (Školská kronika). Školský rok 1938/39 začal ešte slávnostne československou štátnou hymnou. Skončil sa však za úplne zmenenej politickej situácie.

Ťažko si predstaviť život Lekároviec bez školy a jej obetavých učiteľov. V roku 1967, po 43 ročnej práci na tejto škole odišiel do dôchodku jej dlhoročný riaditeľ Jozef Rusinko. V rokoch 1967 - 1987 školu riadil Andrej Mižička. Od jeho odchodu do dôchodku je riaditeľom školy Ľudovít Halajčík.